Hostýnské vrchy

Priamo pri parkovisku za známym vyhoreným pohostinstvom sa nachádza prírodná pamiatka Nádrž Tesák. Bývalá požiarna nádrž je významným biotopom obojživelníkov, predovšetkým mlokov. Rozmnožujú sa tu mlok horský, mlok karpatský, mlok bodkovaný a ich kríženci. Vzhľadom k vysokej nadmorskej výške (690 m n. m.) a studenej vode nestihne časť tohtoročných lariev mlokov dokončiť vývoj a prezimujú v nádrži v štádiu larvy.

K rázcestiu lesných ciest U Jasanu sa dostávame cez nové čistiny vzniknuté po lykožrútovej kalamite. Vďaka tomu máme v súčasnosti výhľad na celé široké údolie Bystřičky smerom k Hostýnu a môžeme si tak uvedomiť rozsah výrubu smrekových porastov zasiahnutých lykožrútom smrekovým. Pokračujeme po peknej lesnej asfaltovej ceste na severovýchod. Od tohto bodu obchádzame viac-menej po vrstevnici druhý najvyšší vrchol Čerňavu. V máji môžeme v sedemdesiatročných bukových porastoch medzi bodom 2 a 3 počuť muchárika malého.

V prírodnej rezervácii Čerňava nájdeme pralesovité zvyšky pôvodných porastov, v ktorých prevažuje buk lesný a vysoké zastúpenie má aj jedľa biela a javor horský. Veľké množstvo mŕtveho dreva v podobe suchárov, zlomov, vývratov alebo čiastočne presychajúcich stromov predstavuje ideálne prostredie pre datle. Priamo v rezervácii pravidelne hniezdia 1–2 páry ďatľov bielochrbtých. Potenciál samotnej rezervácie zvyšujú okolité lesné porasty, ktoré sú už mimo hranice rezervácie. Ide síce o hospodárske lesy, ale sú to prevažne staré bučiny, takže rezervácia nepôsobí ako osamotený ostrovček biodiverzity uprostred sterilných porastov.

V starých bukových lesoch okolo rázcestia U Špuky môžeme bežne počuť či pozorovať holuby plúžiky, mucháriky bielokrké, tesáre čierne alebo žlny sivé. Ponuka stromových dutín je tu bohatá.

Z rázcestia Nad Humencom, kde pretneme žltú turistickú značku, sa môžeme vrátiť späť okružnou cestou na Tesák, alebo si urobiť odbočku na najvyššiu horu Hostýnských vrchov Kelčský Javorník. Ďalej po okružnej trase smerom k Smrduté lemujú cestu mladšie sterilné smrekové porasty, kde môžeme napríklad počúvať hlasy králikov zlatohlavých a ohnivohlavých alebo sýkorky uhliarky.

Okrem pekného panoramatického výhľadu z novej rozhľadne na Kelčskom Javorníku si môžeme užiť aj najväčšiu rovnomennú rezerváciu v tejto oblasti (122 ha). V hornej časti rezervácie je na suťových svahoch, na miestne pomery ojedinelá, otvorená javorina. Väčšinu rezervácie tvoria pôvodné porasty s veľkým množstvom mŕtveho dreva. Žijú tu všetky atraktívne vtáčie druhy, ako sú ďatle bielochrbté, mucháriky malé, tesáre čierne, kuvičky vrabčie, pôtiky kapcavé a ďalšie.

V strmých svahoch prírodnej rezervácie Smrdutá prevažuje buk, ďalej sú tu zastúpené javory, smreky, jedľa, jasene i bresty. V hniezdnej dobe je tu možné naraziť na ďubníky trojprsté alebo sovy dlhochvosté. V rezervácii sa nachádza niekoľko menších puklinových jaskýň, najdlhšia z nich je priechodná. Jedná sa o významné zhromaždisko netopierov, ktoré sa tu na jeseň pária.

Späť na Tesák sa vraciame južným úbočím Čerňavy. Prechádzame opäť cez staré bukové porasty, ktoré na niektorých miestach vyzerajú ako chránené územie, v skutočnosti sú to ale hospodárske lesy. Na rúbaniskách sa nám otvára pohľad do údolia a opäť vidíme rozsah lykožrútovej kalamity z posledných rokov. Pri príchode do cieľa môžeme so šťastím naraziť na drozda kolohrivého. Ten v minulosti v okolí Tesáku pravidelne hniezdil, v posledných rokoch však ide o výnimočne pozorovaný druh.