Bzenecká Doubrava – Strážnické Pomoraví

Ptačí oblast
Dĺžka trasy: 7 km (okružná trasa)
Čas prechodu: 3 hod.
Biotop:
Typ ciest:
Spôsob pohybu:
Náročnosť: Stredná

Už názov oblasti napovedá, že tu nájdeme dva úplne rozdielne typy prostredia. Viate piesky s borovicovými lesmi na mieste pôvodných dúbrav a nivu rieky Moravy s posledným neregulovaným úsekom na dolnom toku, lúkami, mokraďami a zvyškami lužných lesov. Lokalita je tak tvorená pestrou mozaikou rôznorodých biotopov.

Druhy v lokalite

Video

Ptačí oblast (ďalej PO) sa vyznačuje množstvom špecifických biotopov. Sú tu vhodné podmienky na hniezdenie ako pre vodné, mokradné druhy vtákov a druhy lužného lesa, tak aj pre druhy viazané na suché stepné alebo lesostepné biotopy. Popri šiestich cieľových druhoch PO – bociana bieleho, kane močiarnej, lelka lesného, ďatľa prostredného, ďatľa hnedkavého a škovránka lesného – bolo v oblasti zistených okolo 240 druhov vtákov. Miestne populácie lelka lesného a škovránika stromového sú najpočetnejšie v rámci celej ČR. Tieto druhy sú viazané na otvorené plochy v porastoch borovicového lesa rastúceho na viatych pieskoch, 
v hospodárskom lese osídľujú mladé porasty a ich okolie. V posledných rokoch populácia škovránika stromového postupne rastie, početnosť lelka však každoročne závisí od klimatických podmienok a potravnej ponuky. Rovnako aj miestne populácie dudka chochlatého patria v rámci ČR zrejme medzi tie najpočetnejšie.

Tok Moravy medzi Bzencom-Přívozom a Rohatcom je posledným nezregulovaným úsekom rieky na dolnom toku, čo umožňuje tvorbu meandrov, vznik piesočných pláží a ostrovčekov, neustále obnovovanie kolmých brehov, takmer pravidelné jarné záplavy a pôsobenie ďalších prirodzených procesov. Rieka tak poskytuje vhodné hniezdne podmienky pre kalužiačika malého, kulíka riečneho, brehuľu hnedú, včelárika zlatého a rybárika riečneho.

Typický tvrdý luh s dubom a jaseňom sa zachoval iba na menších plochách. Na zvyšku územia bol po vyťažení nahradený väčšinou nevhodnou plantážnou výsadbou nepôvodných drevín, prevažne topoľov. Pre pozorovanie šplhavcov, vrátane ďatľa prostredného a hnedkavého, je najvhodnejšie navštíviť zámocké parky (Strážnice, Milotice, Veselí nad Moravou). Vo zvyškoch lužných lesov sa početne vyskytuje ďateľ prostredný a hniezdi haja hnedá a červená. Každoročne od roku 2004 v oblasti hniezdi aj orliak morský.

V nive rieky sa nachádza aj niekoľko mokradných lokalít a na ľavom brehu sa zachovali periodicky podmáčané lúky. Vplyvom nevhodných agrotechnických zásahov význam pôvodne pravidelne zaplavovaných nivných lúk v oblasti postupne klesá. Druhy, ktoré tu hniezdili, ako napríklad kalužiak červenonohý a cíbik chochlatý, sa presunuli na podmáčané časti polí. Ich výskyt je tak závislý od množstva vody, najmä od priebehu a rozsahu záplav.

Miesta s roztrúsenou zeleňou obývajú strakoše obyčajné, penice jarabé a strnádky lúčne. Mokrade v oblasti, vrátane rybníkov, sú pravidelným hniezdiskom bučiačika močiarneho, kačice chrapačky a slávika modráka stredoeurópskeho. V tŕstí hniezdi kaňa močiarna. Záplavy v oblasti majú veľký význam. Vytvorenie vhodných biotopov a vysoká koncentrácia potravy so sebou prináša aj veľké koncentrácie vodných a mokradných vtákov. Záplavy v predhniezdnej dobe potom majú za následok zaujímavé počty hniezdiacich vodných a mokradných druhov vtákov aj v rámci širšieho regiónu. Neregulovaný úsek dolného toku Moravy je významnou ťahovou cestou i zimoviskom pre množstvo druhov vodného vtáctva, ktorých počty dosahujú často tisíce jedincov.

Časti lokality vhodné na návštevu sa nachádzajú na dobre dostupných miestach. Rozhodne stojí za to navštíviť napr. krajinársky veľmi zaujímavý Písečný rybník pri Miloticich alebo prírodnú pamiatku Vojenské cvičiště Bzenec. Na oboch lokalitách je možné si urobiť peknú prechádzku s príležitosťami na pozorovanie vtákov. Trasa odporúčanej vychádzky začína pri stanici v Bzenci-Přívoze, kde sa dá aj dobre zaparkovať. Vedie okrajom pieskovne k meandrom rieky Moravy, pozdĺž nich až k najvyššiemu brehu rieky, potom okrajom pieskovne k železnici a popri trati cez národnú prírodnú pamiatku Váté písky späť k stanici.

Vychádzka

  • P
  • 1

    Trasa začína na stanici v Bzenec-Přívoz. Ešte pred začatím trasy sa môžeme zájsť pozrieť na miestne učilište, kde je na komíne hniezdo bociana bieleho.

    Cesta k prvému bodu vedie okolo váhovne piesku, krátko po asfaltke dole svahom, kadiaľ občas jazdia tatry z miestnej pieskovne. Hneď pod kopcom sa odbočuje cez mostík na piesočnatú cestu okrajom pieskovne k prvej vyhliadke na meander. Tu je možné po prvýkrát pozorovať neregulovanú rieku Moravu. Každoročne tu rieka vytvára pláže vhodné na hniezdenie kalužiačikov malých a kulíkov riečnych, v brehoch majú vhodné hniezdne podmienky brehule hnedé, včeláriky zlaté a rybáriky riečne. Hniezdi tu aj potápač veľký a jeho populácia stále rastie: narastá ako počet preukázaných hniezdení, tak aj počet pozorovaní nehniezdiacich vtákov v okolí. Preto sa oplatí zastaviť na vyhliadkach s výhľadom na rieku.

  • 2

    Z vyhliadky je nutné sa vrátiť späť na cestu. Tá vedie okrajom pieskovne, cez borovicovú plantáž sa stáča k rieke Morave. Ide o ukážku výsadby nevhodných monokultúr náchylných na poškodenie zmenou klimatických podmienok alebo hmyzom. Zakrátko našťastie cesta pokračuje nad pôvodným riečnym svahom lemovaným mohutnými prastarými dubmi. V luhoch okolo rieky Moravy hniezdi haja červená aj tmavá a orliak morský. Vyhliadky sú vhodné na pozorovanie aj ďalších druhov dravcov, ale napríklad aj bociana čierneho. K vyhliadke na bode 3 sa dá dostať po ceste alebo je možné zísť k rieke a pokračovať popri nej k bodu 4.
    V zvyškoch lužných lesov je možné pozorovať tesáre čierne, ďatle prostredné a žlny sivé.

  • 3

    Bod sa nachádza na najvyššom piesočnatom brehu nad riekou Morava nazývaným Čertova stěna, Kozí břeh alebo tiež Vysokáč. Oplatí sa zastaviť a pozorovať rieku, vodné vtáky a dravce. Pláž oproti je najväčšia na riečnom úseku, ale bohužiaľ veľmi navštevovaná, najmä vodákmi. Okrem hniezdnej sezóny môžeme lokalitu navštíviť aj v zime, keď sa na rieke zhromažďujú väčšie počty vodných vtákov. Pravidelne tu zimujú vo vyšších počtoch kačice chrapky, potápače veľké a ďalšie druhy kačíc. Nezriedka tu loví orliak morský alebo zimuje kalužiak perlavý.

  • 4

    Od Čertovej stěny je potrebné obísť pieskovňu k železnici. Ťažba piesku obnažuje sterilný piesok a vytvára veľmi špecifické podmienky. Je to posledné miesto v PO, kde pravidelne hniezdi skaliarik sivý, v odťažených stenách sa nachádzajú početné kolónie brehule hnedej. V pieskovni sa už vyskytujú aj škovrániky stromové, na ktoré narazíme početne aj na ďalšom bode. Celý čas máme dobrý výhľad a nezriedka tu môžeme pozorovať dravce. Za potravou sem zaletujú napríklad sokol lastovičiar alebo včelár lesný.

  • 5

    Cesta vedie pozdĺž železnice k Bzenci-Přívozu. Nezalesnený pás pozdĺž železnice je nielen rajom pre entomológov a botanikov, ale je tiež súčasťou národnej prírodnej pamiatky Váté písky. Možné je stretnúť početné jašterice zelené, z vtákov už spomínané škovrániky stromové. Zo solitérnych borovíc a okraja lesa spieva v hniezdnej dobe početne žltochvost hôrny, zastihneme tu aj dudka chocholatého. Ideálna doba na pozorovanie dudkov je obdobie vyvádzania mláďat, čiže v júni a júli, kedy sú v hľadaní potravy najaktívnejšie, a samozrejme v ranných hodinách.

Zaujímavosti

Oblasť Bzeneckej Doubravy predstavuje komplex suchých borovicových lesov vysadených na mieste pôvodných dúbrav. Tie boli zničené intenzívnou pastvou a neriadenou ťažbou v 14.-16. storočí. Z pôvodných listnatých porastov zostali len torzá mozaikovo rozložené v borovicovej monokultúre, často sa jedná len o solitérne storočné duby, ktoré postupne odumierajú. Významné je tu množstvo malých, trvalo podmáčaných mokradí, okolo ktorých sa tvoria menšie porasty vŕb, jelší a briez.

Medzi významné biotopy patria aj trvalo odlesnené plochy, v území sa nachádzajú dve pieskovne a okrajom komplexu prechádza železničná trať Přerov-Břeclav. Pôvodné protipožiarne pásy okolo trate v úseku Bzenec-Přívoz – Rohatec, vytvorené kvôli prevádzke parných lokomotív, boli vyhlásené nielen pre botanickú a entomologickú výnimočnosť ako NPP Váté písky. Typickou flórou je tu kyjanka sivá, kavyľ piesočný, slamiha piesočná a mnoho ďalších. Veľmi hodnotné piesčiny sú aj odlesnené plochy po vojenskej činnosti, ako sú PP Vojenské cvičiště Bzenec alebo stále aktívna vojenská strelnica pri Bzenke.

Bzenecká Doubrava predstavuje najväčšie hniezdisko lelka lesného v ČR. Hniezdi tu 60–80 párov. Ich početnosť medziročne ovplyvňuje počasie a dostatok potravy. Distribúciu ovplyvňuje vhodné prostredie, potrebuje otvorené biotopy, miestami obnažený piesok a zmladenie porastu. Spravidla sa jedná o rozhranie lesných porastov rôzneho veku s dostatkom mladších porastov, kultúr alebo pasienkov. Lelek je aktívny od mája do augusta počas teplých bezveterných večerov. Má veľmi krátku aktivitu za súmraku a svitania, kedy musí získať potravu pre seba i mláďatá a obhajovať teritórium pred sokmi. Preto nie je vhodné lelka rušiť provokovaním nahrávkou. Pozorovanie bude o to hodnotnejšie, keď sa budete riadiť sluchom a necháte lelky robiť svoju prácu.

Nivné lúky medzi Vnorovy a Petrovem boli do roku 2001 pravidelným hniezdiskom hvizdáka veľkého. Na lúkach sa doposiaľ nachádza systém zavlažovacích zariadení. Tieto lúky boli kvôli vyššej produkcii sena každoročne zaplavované a určitý čas sa tu udržali aj mláky. Profitovalo z toho množstvo vtáčích druhov vrátane niekoľkých druhov bahniakov.

Do roku 2010 sa v luhu Moravy nachádzala zmiešaná lesná kolónia takmer 20 párov bociana bieleho a volavky popolavej. Išlo nielen o vôbec najväčšiu lesnú kolóniu, ale všeobecne o najväčšiu kolóniu bocianov bielych v Českej republike. Už v roku 2009 bola hniezdna úspešnosť veľmi nízka: z 13 párov vyviedli mláďatá iba 2 páry. V roku 2010 bociany v dôsledku zahniezdenia orliaka morského kolóniu opustili. Orliak sa v ďalších rokoch v kolónii neusadil, ale bociany sa do nej doteraz nevrátili (až na 1 pár v rokoch 2011 a 2013, ktorý nevyviedol mláďatá). Volavky teraz hniezdia v niekoľkých menších kolóniách: v Strážnickém parku a na Písečném rybníce pri Miloticiach.







Vedeli ste, že?

… že sa oblasť Vátých písků na Hodonínsku prezýva Moravská Sahara? V minulosti sa tu nachádzali pohyblivé piesočné duny. Jedná sa tiež o jedno z najsuchších a najteplejších miest v ČR.

… každé štyri roky tu prebieha masové rojenie chrústov pagaštanových? V máji a júni počas teplých večerov vylietajú milióny chrústov a hľadajú partnerov a potravu. Posledné rojenie bolo v roku 2023. Počas rojenia je možné pozorovať koncentráciu vtákov a netopierov loviacich tieto chrústy. Miestni obyvatelia mali dokonca aj niekoľko receptov na prípravu jedál z chrústov.

… lelkovi lesnému sa v minulosti hovorilo kozodoj? Podľa rozšírenej povery sal svojim doširoka otvoreným zobákom mlieko hospodárskym zvieratám.



Zdroje: AOPK ČR. 2018. Souhrn doporučených opatření pro Ptačí oblast Bzenecká Doubrava – Strážnické Pomoraví. AOPK ČR, Praha, dostupné na: https://drusop.nature.cz/ost/archiv/sdo/index.php?frame&ID=1553. ČAMLÍK, G., HORA, J. & VOJTĚCHOVSKÁ, E. 2010. Bzenecká Doubrava – Strážnické Pomoraví. In: HORA, J., BRINKE, T., VOJTĚCHOVSKÁ, E., HANZAL, V. & KUČERA, Z. (eds.) 2010: Monitoring druhů přílohy I směrnice o ptácích a ptačích oblastí v letech 2005–2007. Praha: AOPK ČR, 320 s. ČAMLÍK, G. 2007. Ptačí oblast Bzenecká Doubrava – Strážnické Pomoraví. Ptačí svět, 14: 6–8. ČAMLÍK, G. 2012. Průzkum populace lelka lesního (Caprimulgus europaeus) v Ptačí oblasti Bzenecká Doubrava – Strážnické Pomoraví se zaměřením na vyhodnocení stavu populace a objasnění faktorů ovlivňujících výskyt a početnost lelka za účelem uplatnění další ochrany druhu. Závěrečná zpráva 2002–2012 pro JMK, nepublikováno.

Doplňujúce informácie

  • Ubytovanie v okolí lokality - Bzenecká doubrava - Strážnické pomoraví

    Kliknite nižšie na možnosti ubytovania v širšom okolí lokality

  • Akcie a aktivity - Bzenecká doubrava - Strážnické pomoraví

    Kliknite nižšie na akcie a aktivity v okolí lokality

Blízke lokality