Radhošť

Po vystúpení na autobusovej zastávke na Pustevnách alebo po zaparkovaní na parkovisku pri zastávke, zídeme k jaskyni Cyrilka niekoľko desiatok metrov naspäť. Jaskyňa je zimoviskom niekoľkých druhov netopierov. Verejnosti je neprístupná. Jedná sa o tzv. pseudokrasovú jaskyňu bez kvapľovej výzdoby. Vznikla rozpukaním pieskovcových blokov a dnes má viac ako 300 metrov chodieb. Zaujímavosťou je, že vchod jaskyne využívajú vtáky ako úkryt. Napríklad sa tu často zdržiava červienka obyčajná.

Keď sa vrátime od jaskyne na Pustevny a dostaneme sa na lúky pred zvonicou, a nie je tu veľa ľudí, môžeme na nich pozorovať drozdy kolohrivce pri zbere potravy. Spievajú skôr skoro ráno alebo večer pred zotmením. Na Pustevnách sa stretneme aj s bežnými druhmi vtákov, ako sú žltochvost domový a hôrny alebo trasochvost biely.

Keď sa vydáme po modrej turistickej značke smerom na Radhošť, dostaneme sa na lúky, odkiaľ je vidieť masív Čertova mlýna a Kněhyně. Na týchto horách sa rozkladá národná prírodná rezervácia, ktorá chráni zvyšky cenných horských smrečín. Vyskytuje sa v nich jariabok hôrny, ďubník trojprstý a vzácne sa objavuje aj hlucháň hôrny. Na lúke zvykli spievať 1–2 samce ľabtušky lúčnej, ale v posledných rokoch počujeme z okraja lesa len ľabtušku hôrnu. Keď budeme pokračovať ďalej v smere na Radhošť, je možné ísť po modrej značke cez vyhliadkový altán Cyrilka, ktorý už je obrastený drevinami a nie je z neho nič vidieť, alebo sa dá obísť po asfaltovej ceste. Dôjdeme až k soche Radegasta, vedľa ktorej je v sezóne otvorený bufet s občerstvením.

Po cca 500 metroch narazíme na zjazdovku, odkiaľ sú pekné výhľady na Ostravskou pánev a severnú časť Beskyd. Okolo zjazdovky občas spieva drozd kolohrivec a tiež niekoľko samcov ľabtušky hôrnej.

Za ďalších cca 1,1 km v smere k vrcholu Radhoště narazíme na rázcestník modrej a zelenej turistickej značky. Zelená značka prechádza v smere od hrebeňa krásnymi horskými smrečinami a nižšie prechádza do pralesovitého bukového porastu. V tejto časti rezervácie hniezdi ďateľ bielochrbtý, holub plúžik, jariabok hôrny, muchárik bielokrký, sluka lesná, tesár čierny alebo sova dlhochvostá. Je však potrebné zísť cca 700-900 metrov pod hrebeň a tam v tichosti pozorovať alebo si sadnúť a čakať. Do národnej prírodnej rezervácie je vstup povolený iba po vyznačených cestách.

Od rázcestníka pozdĺž južnej strany hrebeňa sú ďalej v smere na Radhošť zvyšky horských lúk, ktoré v minulosti obývali ľabtušky lúčne. Je ešte možné ich tu spozorovať, no skôr sa tu stretneme s ľabtuškou hôrnou. Často tu loví sokol myšiar a niekedy sem zaletí aj sokol lastovičiar alebo včelár lesný. Na ťahu sa môže objaviť napríklad skaliarik sivý. Z lúk sú pekné výhľady na Vsetínske vrchy, Javorníky a za dobrej viditeľnosti je možné zbadať aj slovenskú Malú Fatru.

Na vrchole Radhošť sa dá občerstviť v Hoteli Radegast, prejsť si „bosým“ chodníčkom, pozrieť sa na súsošie sv. Cyrila a Metoděje z roku 1931 a kaplnku sv. Cyrila a Metoděje z rokov 1896-1898. Pokiaľ nie je v okolí kaplnky veľa ľudí, tak okolo nej a na zjazdovke pod kaplnkou  s obľubou zbierajú potravu drozdy kolohrivce. Keď sa spustíme dole po zjazdovke, po ľavej strane sa nachádza zvyšok prekrásnej pralesovitej bučiny, v ktorej sa objavuje ďateľ bielochrbtý alebo sova dlhochvostá. V apríli je ju možné skôr začuť, ako zbadať v poraste, napr. z hrebeňa Velké Polany.

Na Velké Polaně a Černé hoře sú dva turistické prístrešky. Pod nimi sa dá schovať pred dažďom alebo si len tak odpočinúť, dajú sa využiť aj na pozorovanie vtákov. V okolí prístreškov sa pravidelne objavuje strakoš obyčajný. Hlavne na jeseň možno pri troche šťastia počuť aj orešnicu perlavú. Od turistického rázcestníka pokračujeme po červenej značke prevažne mladými bučinami, ktoré pre vtáky ešte nie sú také atraktívne.

Zaujímavejšie porasty sú až pod turistickým rázcestníkom Pod chatou Mír, kde sa červená značka stretáva so žltou. V bučinách pod rázcestníkom hniezdi ďateľ bielochrbtý, muchárik malý a bielokrký, tesár čierny, holub plúžik, žlna sivá a sova dlhochvostá.

Po červenej značke potom môžeme pokračovať ďalej až do Rožnova pod Radhoštěm.

Rožnovská Bečva formuje celé údolie pod južným úpätím Radhoště a vytvára údolie tiahnuce sa na západ, nazývané Rožnovská brázda. V minulosti mala rieka široké riečisko s niekoľkými korytami a štrkovými lavicami. Dnešné koryto je silne zregulované a opevnené a štrkové lavicami sa tu nachádzajú iba v značne obmedzenej miere. Zastavíme sa pri náučnej tabuli pod riečnou lavicou. Na nej často zbierajú potravu trasochvosty horské alebo biele, žije tu vodnár potočný, niekedy sa objaví volavka popolavá a vzácne zaletí bocian čierny. Pri troche šťastia preletí rybárik riečny. Už od začiatku júna nad hladinou poletujú krásne hadovky lesklé a hadovky obyčajné. Za plotom, napravo od cyklotrasy, je vodárenské pásmo s tromi jazierkami, na ktorých sa často objavuje kalužiačik malý, ktorého je možné zastihnúť aj na rieke. Cesta vedie ďalej na most cez rieku Bečvu a do rožnovského parku. Tu na jar spieva muchárik bielokrký, častý je aj muchár sivý a vzácne sa objaví ďateľ prostredný alebo malý.

Inou možnosťou je zísť zo značky lesnou cestou smerom k autobusovej zastávke Dolní Bečva, píla, odkiaľ jazdia autobusy do Rožnova. Od zastávky sa dá pokračovať pozdĺž rieky Bečvy do Rožnova. Trasa vedie asi 1,5 km po cyklotrase a je nutné ísť pri okraji cyklotrasy a dbať na bezpečnosť.

Za návštevu stojí rozhodne aj Valašské múzeum v prírode, kde je možné vidieť Dřevěné městečko, Mlýnskou dolinu a Valašskou dědinu s ukážkami historických stavieb a spôsobu života. Cez park je potom krásna prechádzka až k autobusovej alebo vlakovej stanici.