Strážovské vrchy

Chránené vtáčie územia
Chránené krajinné oblasti
Dĺžka trasy: 49 km
Čas prechodu: 8 až 12 hod.
Biotop:
Typ ciest:
Spôsob pohybu:
Náročnosť: Ťažká
Odporúčané ročné obdobie: Jar Leto Jeseň Zima

Raj dravcov a vtákov viazaných na skalné bralá. Územie, ktoré praje nielen tradičnej turistike, ale aj pozorovaniu vtáctva. Tu spojíte príjemné s užitočným. Toto prevažne lesnaté územie s rozsiahlymi lúkami poskytuje nerušené podmienky pre hniezdenie druhov s veľkými teritóriami. Mnohé kotliny s pahorkatinným charakterom, brázdy, skalnaté úbočia a strmé svahy dokázali udržať cenné prírodné biotopy nedotknuté, pokoj a potravu v nich našli aj vtáky.

Druhy v lokalite

Charakter územia určuje prevažne jeho unikátna geologická stavba. Na dolomitických a vápencových horninách tu vznikli strmé skalné vyvýšeniny, bradlové útvary a príkrovové trosky, ktoré sú často rozčlenené úzkymi kaňonovitými dolinami. Štruktúrne typy reliéfu sa tu vyskytujú v takom bohatstve tvarov, ktorý nemá obdobu v nijakom inom slovenskom pohorí. Mnohé výrazne strmé, skalnaté a členité lokality tu vďaka tomu zostali zachované, bez možnosti ťažby. Tradičné hospodárenie však viedlo ku vzniku rozsiahlych lúk, v minulosti sa tu veľa páslo, dnes sa udržiavajú prevažne mechanizovanou kosbou. Vznikla tu  kombinácia nerušených podmienok pre hniezdenie plachých vzácnych druhov s dostupnými trávnatými loviskami, čo vyhovuje predovšetkým rôznym druhom dravcov. 

Územie je chránené za účelom zabezpečenia ochrany druhov ako je sokol sťahovavý, výr skalný, orol skalný, bocian čierny, včelár lesný, tetrov hlucháň, pôtik kapcavý, lelek lesný, chrapkáč poľný, jariabok hôrny, penica jarabá a muchárik malý.

Strážovské vrchy sú natoľko rozsiahle, a niektoré zaujímavé lokality sú tak ďaleko od seba, že sme pre návštevníkov vyčlenili dve vychádzkové trasy. Presun medzi nimi je ideálny po diaľnici D1, prípadne vlakom z Považskej Teplej do Beluše. Obe vychádzky je najlepšie absolvovať počas dvoch dní. Pri vychádzke A sa začína Manínskou tiesňavou (dostanete sa sem z Považskej Teplej). V bode 1 sa dá rovno aj zaparkovať. Vychádzku však odporúčame načasovať nielen do hniezdnej sezóny, ale predovšetkým mimo hlavnej turistickej sezóny, aby ste sa vyhli davom turistov. Pri vychádzke B začínate Mojtínom, kde môžete zaparkovať na juhovýchodnom okraji obce. Najskôr sa ale vydáte na opačnú stranu, po zelenej značke na sever k bodu 1.

Vychádzka

  • P1
  • 1A

    Bod sa nachádza na dne Manínskej tiesňavy. Odporúčame sa vydať aj do ľavého svahu, aj napriek strmosti, napríklad výstup na Malý Manín nie je náročný. Náročnejšia a dlhšia je trasa do pravého svahu smerom na Veľký Manín. Zaujímavý je ale aj prechod celou tiesňavou, viac toho však uvidíte z výšky. Zakrúžiť vám tu môžu aj dravce, napríklad sokol myšiar, myšiak hôrny, vzácne sokol sťahovavý a orol skalný. Občas preletia krivonosy smrekové a krkavce čierne. Na údolnom Manínskom potoku môžete pozorovať vodnára potočného a trasochvosta horského. V zimnom období tu môžete mať šťastie na murárika červenokrídleho. Okrem neho môžete v závere lokality začuť aj tokajúceho výra skalného. Ideálny mesiac na vystihnutie oboch druhov je február. 

  • 2A

    Bod sa nachádza pri Kosteleckej tiesňave. Ak nenájdete zimujúceho murárika červenokrídleho na stenách Manínskej tiesňavy, máte šancu na bode 2. Manínsky potok vás na úseku Kostoleckej tiesňavy môže osloviť podobným druhovým spektrom, s veľkou pravdepodobnosťou tu budete pozorovať opäť vodnára potočného. V zime tu môžete zažiť navyše aj jedno nezabudnuteľné stretnutie, a to so zimujúcou vrchárkou červenkastou. Samozrejmosťou sú tu tiež kŕdle, aj jednotlivé pozorovania, krkavcov čiernych a krivonosov smrekových.  

  • 3A

    Trasu z bodu 2 do bodu 3 je vhodné absolvovať buď terénnym autom, ide sa po nespevnenej lesnej ceste, alebo bicyklom (e-bikom). V opačnom prípade odporúčame vrátiť sa autom do Považskej Teplej a presunúť sa do Predmieru, kde odbočíte na Súľov-Hradnú, kde sa dá aj zaparkovať. Odtiaľ sa môžete vybrať po ľubovoľnom značenom alebo neznačenom chodníku smerom na sever k dominantným skalným bralám. Z Miest s dobrým výhľadom môžete pozorovať sokola sťahovavého alebo orla skalného. Okolité lesné porasty hostia bežné vtáčie druhy od kôrovníkov dlhoprstých, cez holuby hrivnáky až po tesára čierneho. Vzácnejšie tu môžete stretnúť orešnicu perlavú a žlnu sivú. Predĺženie tejto vychádzky do večerných hodín nie je na škodu, počuť tu môžete okrem sov obyčajných aj pôtika kapcavého, vzácne aj kuvička vrabčieho.   

  • P2
  • 1B

    Bod sa nachádza na rozmedzí lúk nad Mojtínom a lesným porastom pod Rakytníkom. Na lúkach môžete začuť prepelicu poľnú a ľabtušky hôrne, pri troche šťastia aj chrapkáča poľného a penicu jarabú. Pozorovať tu môžete loviaceho sokola myšiara, vzácne aj orla skalného, večer sovu obyčajnú. V diaľke budete počuť žlnu zelenú, z lesa sa môže ozvať muchárik malý, žltochvost hôrny, aj ďateľ prostredný. Preletieť vám tu môže včelár lesný a vzácne aj bocian čierny. V lesnom poraste by ste mohli naraziť na ďatľa bielochrbtého

  • 2B

    K bodu sa dostanete chôdzou opäť cez Mojtín po modrej smerom na Zliechov. Odbočíte doľava na zelenú a vyrazíte smer Červíková, kde odbočíte doprava na žltú, neskôr doľava na červenú. Samotný bod sa nachádza v závere na najvyššom vrchole Strážovských vrchov, na kopci Strážov s nadmorskou výškou 1213 m. Tento náročnejší výstup je možné samozrejme vynechať, resp. vrátiť sa už z Červíkovej. Ponúka však úžasný výhľad na veľkú časť Strážovských vrchov, opäť aj s možnosťou pozorovať dravce. Vidieť sa tu dá aj sokol sťahovavý, orol krikľavý, bežne krkavce čierne. V lesnom poraste stretnete ďatľa bielochrbtého, tesára čierneho, králiky zlatohlavé, ohnivohlavé, sýkorky uhliarky, vzácne aj jariabka hôrneho a dokonca aj ďubníka trojprstého. Večer tu môžete počuť pôtika kapcavého, kuvička vrabčieho, sovy obyčajné, pod vrcholom pri lúkach aj myšiarky ušaté, cez deň zase penice jarabé, žlnu sivú a veľa drozdov trskotavých.  

Zaujímavosti

Ak budete prechádzať cez Súľovské skaly, odporúčame si všimnúť aj zvláštnu hrubozrnnú textúru samotných skál. Na rozdiel od mnohých iných bralnatých pohorí Slovenska, sú tieto zložené z tzv. zlepenca. Je to sedimentárna (usadená) hornina zložená z okruhliakov karbonátových hornín – vápencov a dolomitov, ktoré pochádzajú z rozpadávajúcich sa druhohorných geologických vrstiev. Okruhliaky sú priemerne veľké 5 – 10 cm, navzájom sú spojené vápnitým tmelom. 

Vedeli ste, že?

... Strážovské vrchy sú rajom orchideí? Vďaka vápenatému podložiu je územie bohaté na prítomnosť druhov z čeľade vstavačovité – orchideí. Z celkového počtu asi 70 druhov rastúcich na Slovensku sa tu nachádza okolo 40 druhov. Hodnotu z hľadiska vývoja karpatskej flóry tu majú najmä tzv. západokarpatské endemity a subendemity. Ide napr. o hmyzovník Holubyho, chrastavec Kitaibelov, klinček lesklý, klinček včasný pravý, poniklec prostredný, popolavec dlholistý moravský, prilbica tuhá manínska, prvosienka holá karpatská a stoklas jednosteblový. 

Doplňujúce informácie

  • Ubytovanie v okolí lokality - Strážovské vrchy

    Kliknite nižšie na možnosti ubytovania v širšom okolí lokality

  • Akcie a aktivity - Strážovské vrchy

    Kliknite nižšie na akcie a aktivity v okolí lokality

Galéria

Blízke lokality