Horná Orava

Z parkoviska sa po zelenej turistickej značke dostanete až na vrch Pilsko. Trasa od parkovisko po Odbočku na Pilsko sa dá absolvovať na bicykli (700 m), zvyšok je potrebné prejsť chôdzou. Prechádzať budete horským lesom s dominantným zastúpením smreka obyčajného (Picea abies). Sprevádzať vás budú kŕdliky krivonosov smrekových (Loxia curvirostra), sýkorky chochlaté (Lophophanes cristatus), králiky zlatohlavé (Regulus regulus) aj ohnivohlavé (Regulus ignicapillus), na trávnatých plochách a na okrajoch porastov ľabtušky hôrne (Anthus trivialis). Pri troche šťastia tu môžete natrafiť na jariabka hôrneho (Tetrastes bonasia), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus) a hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus). Najzaujímavejšia časť začína od hornej hranice lesa. Znížená stromová vegetácia umožní lepší výhľad a príležitosť pozorovať dravce v okolí. Vidieť môžete odtiaľto orly skalné (Aquila chrysaetos), výnimočne aj včelára lesného (Pernis apivorus) a sokola lastovičiara (Falco subbuteo), určite však zazriete krkavce čierne (Corvus corax) a myšiaky hôrne (Buteo buteo). V kosodrevine a pod samotným vrcholom budete mať možnosť stretnúť drozdy kolohrivce (Turdus torquatus), vrchárky modré (Prunella modularis), ľabtušky vrchovské (Anthus spinoletta), miestami aj stehlíky čížiky (Spinus spinus), hýle obyčajné (Pyrrhula pyrrhula), a to dokonca aj cez hniezdnu sezónu, prekvapiť môže penica popolavá (Sylvia curruca) aj dážďovník obyčajný (Apus apus). 

K bodu 2 sa môžete presunúť ideálne autom, prípadne e-bikom po tvz. Beskydskej cyklomagistrále. Cestou sa môžete zastaviť pri hniezde bociana bieleho (Ciconia ciconia) v Oravskom Veselom pri dome č. 390. Bod 2 sa nachádza pri vodnom toku Veselianka. Zaparkovať môžete na odbočke doprava, kúsok pred brodom. Odtiaľ sa môžete poprechádzať po ľavom brehu vodného toku smerom po prúde. Preteká cez lesný porast, ale vytvára tu aj početné štrkové lavice a meandre. Pozorovať tu môžete trasochvosty biele (Motacilla alba), vodnáre potočné (Cinclus cinclus), rybáriky riečne (Alcedo atthis), ale aj trasochvosty horské (Motacilla cinerea), výnimočne bociany čierne (Ciconia nigra), ľabtušky lúčne (Anthus pratensis), preletujúce orly skalné (Aquila chrysaetos).    

Cestou k bodu budete prechádzať obcou Oravská Jasenica s hniezdom bociana bieleho (Ciconia ciconia) pri škôlke. Trasa ide popri Bielej Orave, kde môžete pozorovať poletujúce, neďaleko hniezdiace, brehule hnedé (Riparia riparia). Pri ústí Bielej Oravy do Oravskej priehrady sa oplatí na chvíľu zastaviť. Znížená hladina v nádrži obnaží rozsiahle plochy bahna, ktoré prilákajú rôzne druhy vtákov, vo vhodnom období aj bahniaky. Samotný bod 3 leží na brehu Oravskej priehrady s výhľadom na Vtáčí ostrov. Severne od ostrova, pri ústí Polhoranky a v Bobrovskej zátoke, majú vtáky nerušené podmienky. Tu nájdete najviac vtáctva. Oravská priehrada je zaujímavá aj v zimnom období, kedy tu môžete pozorovať druhy ako chochlačka morská (Aythya marila), potápač veľký (Mergus merganser), kačica chripľavka (Mareca strepera), kačica ostrochvostá (Anas acuta), hlaholka severská (Bucephala clangula), ale aj bežných zástupcov zimujúcej avifauny ako je potápka chochlatá (Podiceps cristatus), chochlačka sivá (Aythya ferina), čajka sivá (Larus canus) a všade prítomná kačica divá (Anas platyrhynchos). Počas migrácie sa tu zastavia chochlačky vrkočaté (Aythya fuligula), kalužiaky perlavé (Tringa ochropus), kalužiaky močiarne (Tringa glareola), vzácnejšie kačice hvizdárky (Anas penelope), kačice lyžičiarky (Anas clypeata), pobrežníky čiernozobé (Calidris alpina), kulíky piesočné (Charadrius hiaticula), bojovníky bahenné (Calidris pugnax) a kalužiaky sivé (Tringa nebularia). Samotný Vtáčí ostrov je od roku 2000 udržiavaný bez vegetácie, aby poskytoval hniezdne podmienky čajkovitým vtákom, predovšetkým čajke smejivej (Chroicocephalus ridibundus) (stovky párov), rybárovi riečnemu (Sterna hirundo) (niekoľko párov) a čajke bielohlavej (Larus cachinnans) (desiatky párov). Ojedinele na ňom zahniezdi kulík riečny (Charadrius dubius), kačica chripľavka (Mareca strepera), kalužiačik malý (Actitis hypoleucos), čajka čiernohlavá (Ichthyaetus melanocephalus) a kalužiak červenonohý (Tringa totanus). Vstup na ostrov je zakázaný, ale dovidíte naňho s monokulárom, nachádza sa iba 300 m od brehu. 

Bod sa nachádza v pohraničnom území v lokalite Polianka. Sú tu rozsiahle trávnaté porasty priťahujúce druhy ako chrapkáč poľný (Crex crex) a prepelica poľná (Coturnix coturnix), okrajovo svrčiaky zelenkavé (Locustella naevia), ide aj o loviská dravcov, ktoré tu môžete pozorovať, napr. orla krikľavého (Clanga pomarina). Ak sa vám podarí predrať sa brehovým porastom, z ktorého vám môže zaspievať červenák karmínový (Carpodacus erythrinus), dostanete sa k časti priehrady Poľanový Kriváň. Tu sa nachádzajú umelé vtáčie ostrovy inštalované ako hniezdna podpora rybára riečneho (Sterna hirundo). Ešte severnejšie, na Slovensko-poľskom pohraničí, sa nachádza veľmi pekné ústie Čiernej Oravy. Je to jedno z mála miest na Orave, kde máte veľkú šancu na pozorovanie trasochvosta žltohlavého (Motacilla citreola). V tejto kľudnej, severnej, časti priehrady môžete pozorovať potápky chochlaté (Podiceps cristatus), potápače veľké (Mergus merganser), beluše veľké (Ardea alba), kalužiačiky malé (Actitis hypoleucos), preletieť môže bocian čierny (Ciconia nigra), orliak morský (Haliaeetus albicilla), na ťahu sa vyskytnú čoríky čierne (Chlidonias niger), kalužiaky močiarne (Tringa glareola), močiarnice mekotavé (Gallinago gallinago), aj kaňa močiarna (Circus aeruginosus).