Inundácia Moravy

Chránené vtáčie územia
Chránené krajinné oblasti
Ramsarské lokality
Dĺžka trasy: 30 km (okružná trasa)
Čas prechodu: 3 až 5 hod.
Biotop:
Typ ciest:
Spôsob pohybu:
Náročnosť: Stredná
Odporúčané ročné obdobie: Jar Leto

Česko-slovenskú hranicu na Záhorí tvorí rieka Morava. Samotná rieka a jej záplavové územie vytvára unikátnu pestrú riečnu krajinu s podmienkami pre výskyt mnohých vzácnych a ohrozených vtáčích druhov. Na mnohých miestach sa dostanete bližšie k slepým ramenám, ktoré vyhľadávajú aj plachejšie druhy vtákov ako bocian čierny, haja červená alebo vzácny prekrásne sfarbený slávik modrák.

Druhy v lokalite

Rieka Morava pramení v Ústí nad Orlicí v Českej republike, na Slovensku končí sútokom s Dunajom. Popri Morave nájdeme početné zvyšky ramien a prítokov, ku ktorým sa dá dostať zo súbežnej cyklotrasy. Morava sa stala povestnou svojimi povodňami, kedy sa vodný tok rozlieva na pomerne širokom záplavovom území. Rieka v minulosti meandrovala a posúvala svoje koryto. Po mnohých zásahoch do inundácie a vodného toku, vrátane jeho ohrádzovania, zostali z pôvodných ramien len zvyšky, ktoré patria napriek tomu k jedným z najkrajších mokradných oblasti na Slovensku. Rozsiahle podmáčané lúky a fragmenty lužných lesov vytvárajú v inundácii Moravy cenné refúgiá, bohato štruktúrované biotopy, ktoré lákajú hniezdiace aj migrujúce vtáctvo. Na vrchole ťahu je možné pozorovať prakticky všetky druhy kačíc.

Toto prostredie vás očarí svojou neopakovateľnou atmosférou, hlavne po jarných záplavách. Množstvo vody v krajine ovplyvňuje aj druhové zloženie vtáčích obyvateľov. V poľných mlákach hniezdi vzácny kalužiak červenonohý. Zaplavené lúky priťahuj močiarnice mekotavé, trasochvosty žlté a sláviky modráky. Pánmi oblohy sú tu orliaky morské a orly kráľovské. V porastoch lužného lesa hniezdia vzácne haje červené, ojedinele aj haje tmavé či žlny sivé. Z bežných druhov je to napríklad kúdeľníčka lužná, tesár čierny alebo ďateľ prostredný. V oblasti prosperuje aj populácia husí divých. Počas ťahu sa tu zastavujú kŕdle bahniakov a brodivcov, ale zaujímavý je tu aj ťah spevavcov či dravcov. 

Vychádzka

  • P
  • 1

    Prvý bod sa nachádza necelé dva kilometre od turistického odpočívadla smerom na juh po Novej signálke. Celá trasa vedie cez lúky. Zbystriť pozornosť sa oplatí hlavne v mokrách rokoch, kedy na týchto miestach stoja poľné mláky. Využívajú ich  na hniezdenie cíbiky chochlaté. Počas migrácie je možné pozorovať tu mnohé iné druhy bahniakov ako napríklad kalužiaky močiarne, kalužiaky perlavé, bojovníky bahenné a iné. Trasa vedie popri Malolevárskom kanály, ktorý je domovom sliepočiek, chriašteľov vodných a niekoľkých druhov kačíc, vrátane kačice chripľavky. 

  • 2

    Bod 2 leží pri tzv. Modrom stavidle na Malolevárskom kanály. Miesto s vyššou hladinou je vhodné na pozorovanie vodných druhov ako sú trsteniariky malé alebo trsteniariky veľké. Ponad kanál lietajú rybáriky riečne, okolité stromy obýva ďateľ malý. V samotnej konštrukcii stavidla hniezdia vrabce poľná a trasochvost biely. 

  • 3

    Ďalším vhodným bodom na trase je bod č. 3, ktorý leží v lužnom lese. Priamo z cesty je možné počuť spev muchárikov bielokrkých, slávikov obyčajných, ale aj peníc čiernohlavých či drozdov plavých. V lužnom lese žijú aj ďatle prostredné a žlny sivé, preletieť môže aj včelár lesný. 

  • 4

    Štvrtý bod leží mierne mimo trasy, treba na neho odbočiť z Novej signálky. Je na poľnohospodárskej pôde, kde sa pestuje trávnik. Dostatok závlahy a obnažená pôda po odobratí trávnika poskytuje vhodné hniezdne možnosti pre kulíky riečne, cíbiky chochlaté aj trasochvosty žlté. Cestou k bodu prechádzate ponad Lakšársky potok. Z mostíka môžete zazrieť kačice chripľavky či rybárika riečneho, v jeho blízkosti môže vyspevovať penica jarabá alebo strakoš obyčajný.

  • 5

    Pokiaľ máte dosť času, môžete si spraviť ďalšiu odbočku na bod. č.5. - štrkovisko Malé Levárky. V trsťových porastoch štrkoviska žijú sliepočky vodná, trsteniariky malé aj veľké, V okolitých porastoch sú penice čiernohlavé, kolibiariky čipčavé aj spevavé a aj kúdeľníčky lužné. 

  • 6

    Odbočkou na opačnú stranu od bodu 5 je lokalita Pivernuk. Ide o mokraď, kde hniezdia potápky malé, trsteniariky bahenné, svrčiaky slávikovité, sláviky modráky aj chriaštele vodné. Na ťahu sa tu zastavujú rôzne druhy kačíc ako kačice chrapky či kačice chrapačky. 

  • 7

    Jednou z najkrajších lokalít tejto trasy je Raudazi, mŕtve rameno rieky Moravy býva pokryté kobercami leknice žltej. Priamo z hrádze na vodnej hladine plávajú hrdzavky potápavé, kačice divé aj kačice chripľavé, ponad vodnú hladinu môže preletieť rybárik. Na brehoch lovia volavky popolavé, volavky biele aj chavkoše nočné. Často nad lokalitou preletujú haje červené a niekedy aj haje tmavé či orliak morský. V trstinových porastoch vyspevuje slávik modrák a zo zaplavených lúk sa ozýva svrčiak zelenkavý a trasochvost žltý. Počas migrácie sa tu zastavujú rôzne druhy kačíc, vrátane kačíc lyžčiarok či chrapačiek. 

  • 8

    Vedľajšia lokalita zvané Panská Morávka patrí taktiež k najkrajším bodom. Z hrádze sa dajú pozorovať bociany čierne, volavky biele, husi divé a kane močiarne. Lužný les je plný vtákov, vrátane muchrika bielokrkého, krutohlava hnedého a žlny zelenej. Pri vyhovujúcom stave vodnej hladiny využívajú lokalitu na svojej migrácii aj bahniaky. Vyskytuje sa tu kalužiak močiarny, kalužiak sivý, bojovník bahenný aj kalužiak červenonohý. Z mokrých lúk sa môže ozývať chrapkáč poľný.  

  • 9

    Ďalšie mŕtve rameno Moravy s názvom Lepňa. Vodná hladina je domovom kačice divej, kačice chripľavky, chochlačiek sivých či husí divých. Stromové porasty okolo zas sedmohláskov hájových, krutohlavov hnedých, ďatľov prostredných či vlh hájových. Častým druhom je haja červená, menej bežný je orliak morský.  

  • 10

    Územie okolo bodu 10 tvorí krásne aluviálne lúky, popretkávané mokraďami. V nich žijú sláviky modráky, sliepočky vodné, chriaštele, strnádky trstinové či viaceré druhy trsteniarikov či volaviek. Na podmáčaných lúkach hľadajú potravu husi divé či cíbiky chochlaté a počas migrácie bojovníky bahenné, kalužiaky močiarne a žeriavy popolavé. 

  • 11

    Podmáčané lúky a mokrade okolo bodu 11 sú domovom trasochvostov žltých, haji červených, kaní močiarnych, hrdličiek poľných, strakošov obyčajných a ďalších. Môžete tu počuť spievať penice obyčajné, jarabé, popolavé aj čiernohlavé. Pri šťastí môže preletieť včelár lesný alebo žeriav popolavý. 

Zaujímavosti

Chránené vtáčie územie Záhorské Pomoravie, ktorého inundácia Moravy je súčasťou, bolo vyhlásené až v roku 2015 – teda neskôr, ako v prípade ostatných CHVÚ. Vyhlásené bolo za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov vtákov. Ide, v porovnaní s ostatnými CHVÚ, o dlhý zoznam druhov: chriašteľ bodkovaný, bučiak veľký, haja tmavá, haja červená, sokol rároh, rybár riečny, bučiačik močiarny, kaňa močiarna, kalužiak červenonohý, bocian čierny, kačica chrapačka, hrdzavka potápavá, slávik modrák atď. Inundácia Moravy teda predstavuje významnú hniezdnu lokalitu, ale aj cenný biokoridor so zastávkami pre migrujúce vtáctvo.

Vodné mláky po ustupujúcej povodni alebo výdatných dažďoch sú veľmi špecifickým a čoraz vzácnejším biotopom, ktorý sezónne obývajú viaceré zaujímavé živočíchy. V mlákach v inundácii Moravy môžete nájsť žiabronôžku letnú. Už celkom raritne možno v takomto prostredí nájsť aj štítovca jarného.

Vedeli ste, že?

...územie je aktuálne ohrozené najmä plánovanou výstavbou ciest a mostov cez rieku Moravu? V minulosti to bolo ale aj projektom výstavby vodného kanála Dunaj–Odra–Labe! Vyžadoval by si úpravu korýt a vytváranie hlbokých plavebných dráh, čo by ale znamenal zánik mnohých cenných biotopov a narušenie vodného režimu v krajine. Česká strana našťastie tento medzinárodný projekt zastavila. 

Doplňujúce informácie

slide 1 to 2 of 2

Galéria

slide 6 to 8 of 5

Blízke lokality