Soutok-Tvrdonicko
PO Soutok-Tvrdonicko predstavuje v rámci ČR najrozsiahlejší komplex lužných lesov a ďalších nivných biotopov, ako sú napr. zaplavované lúky, riečne ramená alebo mokrade. Oblasť formujú tri rieky, pred sútokom Dyje a Moravy sa do Dyje vlieva riečka Kyjovka. Ide o oblasť s nesmiernou biologickou hodnotou tak národného, ako aj medzinárodného významu.
Druhy v lokalite
Oblasť sa nachádza v údolnej nive dolných tokov riek Moravy, Dyje a Kyjovky a je pretkaná hustou sieťou kanálov, jarkov, slepých a mŕtvych ramien a stálych a periodických tôní. Viac ako polovica územia je tvorená lužnými lesmi. Prevažuje tvrdý luh s hlavnými drevinami dubom letným a jaseňom úzkolistým a štíhlym, na podmáčaných stanovištiach potom mäkký luh s topoľmi a vŕbami. Nivné lúky, väčšinou 1–2× ročne kosené, zaberajú cez 800 ha a majú veľký význam pre vtáky aj ďalšie zložky živej prírody. Nápadným fenoménom severnej časti obory Soutok sú lúky so storočnými solitérnymi dubmi.
Územie patrí k ornitologicky najvýznamnejším oblastiam v rámci celej ČR. Doteraz tu bolo zistených vyše 250 druhov vtákov, z toho okolo 120 hniezdiacich. Oblasť je významná ako hniezdisko, ťahová zastávka, ako aj zimovisko. Mimoriadny je význam územia pre hniezdenie dravcov. Orol kráľovský, orliak morský a haja červená tu hniezdia v najväčšej početnosti a koncentráciách v rámci ČR, pravidelne hniezdi aj haja tmavá. Na tzv. staroduboch – starých solitérnych duboch na lúkach – tu hniezdi bocian biely, početnejšie potom hniezdi v lužnom lese v prírodnej rezervácii Skařiny v kolónii s volavkou popolavou.
Staré porasty lužných lesov zas predstavujú významné refúgiá druhov viazaných na tento typ biotopu vrátane dutinových hniezdičov, ako napr. holub plúžik, ďateľ prostredný, tesár čierny, žlna sivá a muchárik bielokrký. Ďalšou významnou skupinou hniezdičov sú vtáky vlhkých nivných lúk, napr. chrapkáč poľný; močiarnica mekotavá alebo kalužiak červenonohý v súčasnosti hniezdia skôr na periodických poľných mlákach, a vtáky vodné a mokradné, ako napr. kačice, chriašteľovité alebo hus divá.
V riečnych brehoch hniezdi rybárik riečny a brehuľa hnedá; kalužiačik malý a kulík riečny zase na naplavených štrkových laviciach.
Vychádzka
-
P
-
1
Na okraji obce Lanžhot sa nachádza bývalé roľnícke družstvo a fotovoltická elektráreň. Tu narazíme na bežné druhy ľudských sídiel, ale aj na dnes už vzácne pipíšky chochlaté. Pred vstupom do obory vedie trasa okolo polí, kde je možné pozorovať napr. cíbiky chochlaté.
-
2
Trasa vedie k empírovému loveckému zámočku Pohansko s expozíciou a občerstvením. Pokračuje k ďalšiemu loveckému zámočku Lány. Cestou stojí na lúkach množstvo starých dubov, typických pre túto oblasť. Na niektorých z nich sa nachádzajú hniezda bocianov bielych.
-
3
Cesta prechádza cez tzv. Černá jezera, krajinársky veľmi pekné miesto s vysokou šancou na pozorovanie vzácnych druhov vtákov, na otvorených plochách môžeme vidieť haje červené a tmavé, orliaky morské alebo orly kráľovské. Na lúkach spievajú strnádky lúčne alebo zahliadneme strakoša obyčajného.
-
4
Rovnako na lúkach v okolí loveckého kaštieľa Lány je možné pozorovať na statných duboch hniezda bocianov bielych a ďalšie vzácne druhy vtákov spomenuté v predchádzajúcom bode.
-
5
Posledný úsek cesty k sútoku Moravy a Dyje vedie cez Košárské louky. Tu môžeme vidieť rôzne druhy dravcov, cez sezónu začuť chrapkáča poľného, zo spevavcov tu hniezdia napr. strnádky lúčne, pŕhľaviare čiernohlavé, trasochvost žltý alebo strakoš veľký. Sútok riek Moravy a Dyje tvorí česko-slovensko-rakúske trojhraničie. Toto miesto je častým turistickým cieľom. Preletuje tu napr. rybárik riečny. Trasa vychádzky vedie späť na cestu a pokračuje von z obory na hrádzu rieky Morava.
-
6
Nasleduje dlhá trasa po hrádzi rieky Moravy, na českej i slovenskej strane toku sa rozprestierajú rozsiahle lužné lesy. Na hrádzi je dobrý výhľad do okolia a je možné pozorovať dravce: haje červené a tmavé, orliaky morské alebo orly kráľovské. Môžeme sledovať bociany čierne; v zimnom období na rieke zimujú vodné vtáky, napríklad potápače veľké. Na rieke aj na ramene rieky zastihneme tiež kalužiaky perlavé.
-
7
Neďaleko plynovodu prekonávajúceho rieku Moravu sa nachádzajú polia, ktoré bývajú často aspoň sčasti zaplavené. Ide o hniezdiská cíbikov chochlatých, ale tiež napríklad kalužiakov červenonohých. Slovenská strana rieky je ďalej väčšinou nezalesnená, obzor na pozorovanie vtákov sa tak značne rozširuje. Pole pri rieke Morava na slovenskej strane navštevujú v zimnom období hojne husi bieločelé.
-
8
Blízko toku sa na slovenskej strane nachádzajú Adamovské štrkoviská, ktoré sú významným zimným zhromaždiskom vodného vtáctva. Je tu početná kolónia rybárov riečnych, ktoré pravidelne lovia na rieke aj na mŕtvych ramenách na českej strane. V jarnom období zastihneme na hrádzach Moravy desiatky rodiniek husí. Avšak aj na rieke Morava, ak okolité vody zamrznú, môžeme pozorovať početne zimujúce vodné vtáky. Z hrádze sú nad aj pod ústím Unínskeho potoka skvelé výhľady na lúky a úhory na slovenskej strane, kde v zimnom období pekne uvidíme napríklad kane sivé, myšiaky severské, haje červené alebo beluše veľké.
-
9
Za cyklolávkou proti prúdu Moravy je na slovenskej strane ideálne miesto pre pozorovanie kolónie volaviek popolavých a bocianov bielych v prírodnej rezervácii Skařiny.
-
10
Oplatí sa urobiť krátku odbočku na Slovanské hradiště v Mikulčicích. Patrilo k významným mocenským a duchovným strediskám Veľkomoravskej ríše. V areáli obohnanom opevnením boli nájdené základy kráľovského paláca, dvanástich kostolov, tri mosty a pohrebisko s vyše
2 500 hrobmi. V letnej sezóne je hradisko prístupné denne. -
11
Trasa prechádza rozsiahlymi lužnými lesmi, kde je možné pozorovať rôzne dutinové druhy, ako sú holub plúžik, ďateľ prostredný, tesár čierny, žlna sivá, kôrovník krátkoprstý a muchárik bielokrký.
-
12
Bod sa nachádza na Kostických Čistách. Ide o zachované nivné lúky, kde výnimočne zastihneme napr. chrapkáča poľného. Môžeme tu pozorovať napr. aj bociany čierne alebo dravce.
-
13
Polia nazývané Lanžhotská Čista bývajú v čase záplav významnou ťahovou zastávkou bahniakov a brodivcov, prípadne hniezdiskom bahniakov, zúbkozobcov alebo spevavcov.
Zaujímavosti
V najvlhkejších, najčastejšie a najdlhšie zaplavovaných častiach luhu rastú vlhkomilné druhy bylín – kosatec žltý alebo vzácna bleduľa letná. Vo vrcholiacom lete prevláda žihľava dvojdomá. Celoročne podmáčané miesta v mäkkom luhu bývajú lemované porastom trstín a ostríc. V stojatých vodách rozkvitajú leknica žltá, lekno biele, perutník močiarny a ďalšie druhy. Z typických živočíchov je možné spomenúť chrobáky fúzač veľký a pižmový, roháč veľký, plocháč červený alebo fúzač alpský. Ten má na Soutoku unikátnu nížinnú populáciu, v iných častiach republiky je tento ohrozený chrobák viazaný skôr na bukové porasty v podhorí. Prírodným „inžinierom“ lužného lesa je bobor európsky, ktorému sa v oblasti Soutoku veľmi darí.
V o niečo suchšom tvrdom luhu na jar rozkvitajú chochlačky, snežienky, veternice, blyskáče a v niektorých miestach sa celé rozsiahle plochy zelenajú porastom cesnaku medvedieho.
Práve dravce vyžadujú na úspešné hniezdenie pokoj. Rušenie – či už ťažbou dreva, alebo napríklad len neznalými návštevníkmi – môže viesť až k opusteniu hniezda.
V súčasnosti sa celkom pochopiteľne snaží ochrana prírody vyhlásiť na tomto území chránenú krajinnú oblasť.
Vedeli ste, že?
… piesočné hrudy tvoria v lužnom lese miesta, ktoré väčšinou nebývajú zaplavované ani pri väčších záplavách? Sú to pozostatky vrcholkov piesočných dún, ktoré tu uložil vietor v chladnejších obdobiach treťohôr. V minulosti hrudy vystupovali nad okolitý terén aj desať metrov. S častejšími povodňami a väčším ukladaním materiálu sa výškové rozdiely zmenšili a dnes už je rozdiel iba niekoľko málo metrov. Na vrcholky hrudy však voda stále nedosahuje ani pri väčších záplavách, a tak počas záplav poskytujú útočisko lesnej zveri. Aj vďaka nej boli hrudy presvetlené, bez zapojenej stromovej vegetácie. Nezalesnené hrudy podmieňujú zastúpenie druhov, ktoré sú viazané na vysychajúce a chudobné pôdy.
… jediný „starodub“ môže hostiť stovky rôznych druhov organizmov vďaka pestrej ponuke rôznych typov prostredia na jednom jedinom kmeni? Mohutné stromy sa vyznačujú množstvom dutín v rôznych častiach kmeňa a mohutnejších vetiev a s nimi hostia aj bohaté spoločenstvá hmyzu, viazaného na toto vzácne prostredie. Niektoré druhy uprednostňujú dutiny v horných častiach kmeňov, iné naopak dutiny prízemné. Zďaleka ale nejde iba o dutiny. Mohutné stromy majú okrem živých a vitálnych vetví aj tie postupne odumierajúce alebo úplne odumreté. Napr. larvy vzácneho fúzača veľkého vyžierajú svoje chodby v duboch práve na rozhraní živého a mŕtveho dreva.
Doplňujúce informácie
Pozorovania
| Druh | Dátum pozorovania |
|---|---|
| Hrdlička poľná x 1 | 28.07.2023 18:27 |
| Rybár riečny x 1 | 28.07.2023 18:27 |
| Rybárik riečny x 1 | 28.07.2023 18:27 |
| Ďateľ prostredný* x 1 | 28.07.2023 18:27 |
| Ďateľ veľký x 1 | 28.07.2023 18:27 |
| Žlna zelená x 1 | 28.07.2023 18:27 |
| Sokol myšiar (pustovka) x 1 | 28.07.2023 18:27 |
| Vlha obyčajná x 8 | 28.07.2023 18:27 |
| Sýkorka hôrna* x 1 | 28.07.2023 18:27 |
| Penica čiernohlavá x 1 | 28.07.2023 18:27 |
|
|
|
