Jaroslavické rybníky

Auto necháme na malom parkovisku pri mlyne a vydáme sa k rybníkom. Hneď na začiatku prekonáme kanál, na ktorom možno často pozorovať rybárika riečneho alebo trasochvosty horské i biele. Budovu starého mlyna využívajú na hniezdenie lastovičky obyčajné alebo žltochvosty domové. Pravidelne tu spieva kanárik poľný, často aj zelienka obyčajná. Cestou k bodu 2 dávame pozor na ďatle, zalieta sem za potravou ďateľ hnedkavý.

Náučná tabuľa nás upozorní, že sa nachádzame v PO. Máme odtiaľto dobrý výhľad na rozsiahlu plochu Dolního rybníka, ktorá väčšinou pôsobí prázdno. Ale úplne prázdno tu nie je nikdy. Pri južnom brehu, hlavne v časti neďaleko rybárskych objektov, sa zhromažďujú lysky čierne, hrdzavky potápavé a chochlačky sivé. Na jar lovia nad vodnou plochou tiahnuce čoríky čierne alebo čajky malé, bežne tu možno pozorovať kršiaka rybára. Západný breh a polostrovy v severozápadnom cípe rybníka sú hniezdiskom a zhromaždiskom husí divých. Rybník je atraktívny najmä v čase výlovu, kedy sem množstvo potravy láka desiatky až stovky volaviek popolavých a beluší veľkých, čajky bielohlavé (aj vzácnejšie druhy, ktorých určenie býva často orieškom) alebo orliaky morské. Na bahnitom dne vypusteného rybníka môžeme nájsť hvizdáky veľké, občas sa na jesennom ťahu zastavia žeriavy popolavé. Úplne iný pohľad sa nám naskytne v zime. Pokiaľ voda nezamrzne, využívajú rybník na nocovanie husi, z ktorých nás zaujímajú najviac severské druhy ako hus bieločelá a siatinná, medzi ktoré sa niekedy primieša vzácna hus malá, bernikla červenokrká alebo bielolíca.

Ďalšia cesta nás zavedie medzi komory a dva menšie rybníky-výťažníky. Prvý je využívaný na športový rybolov a nebýva príliš zaujímavý, zato druhý je pokojný a po obvode veľmi zarastený. To z neho robí vhodné hniezdisko pre potápku malú, sliepočku vodnú alebo chriašteľa vodného. Z brehu na breh často preletuje bučiačik močiarny.

Bod 4 je „pohyblivý“, najlepšie je sa zastaviť tam, odkiaľ je výhľad na dva väčšie výťažníky. Ich atraktivita sa mení podľa druhovej skladby vtákov, aj výšky vodnej hladiny. Obnažené dno a brehy lákajú bahniaky, takmer výhradne ide o migranty. Bežne tu zastihneme kalužiaky močiarne, perlavé a sivé, bojovníky bahenné a pobrežníky čiernozobé, kalužiačiky malé alebo močiarnice mekotavé. Možno tu stretnúť aj lyskonoha, kulíka piesočného, pobrežníka sivého a malého, kamenára strakatého, šišilu bocianovitú alebo brehárika ploskozobého. Na jarnom ťahu sa často zdržia aj vtáky, ktoré obratne zbierajú korisť z hladiny alebo ju lovia vo vzduchu nad ňou, napr. čorík bahenný, bielokrídly, rybár malý či dlhochvostý, podobne aj čajka trojprstá alebo malá. Pokiaľ vo vhodnej dobe zostane časť dna obnažená, hneď sa tu pokúsia zahniezdiť cíbiky chochlaté, kulíky riečne alebo šabliarky modronohé. V plytkej vode pri brehu pátrajú po potrave bociany čierne. Pri dostatku drobných rybiek dokážu niektoré z výťažníkov obsadiť početne aj potápky chochlaté. Začiatkom leta nás môže potešiť rodinka kačíc divých, hrdzaviek alebo chochlačiek vrkočatých. Ku koncu júna sa však mláďatá strácajú v množstve poľovníkmi vypúšťaných kačíc, ktoré ovládnu vodu i súš. Spevavce neovplyvnia, takže z trstín naďalej spievajú svrčiaky slávikovité, trsteniariky veľké, malé a obyčajné alebo strnádka trsťová. Svoje hniezdiská si ubránia tiež páry kaní močiarnych hniezdiacich v úzkom pruhu tŕstia. Od poľnohospodárskej krajiny na východe sú výťažníky oddelené drevinami zarasteným kanálom. V nich môžeme pri troche šťastia objaviť hniezdo kúdeľníčky lužnej alebo začuť typický hlas stále vzácnejšej hrdličky poľnej.

Cestou po severnom brehu Dolního rybníka sa dá zastaviť na mieste, kde sa k vode približuje les. Je to odtiaľto kúsok k rieke Dyje, ktorá je v tomto úseku krásna. Prirodzene sa vinie krajinou, jej koryto rozčleňujú ostrovčeky naplavenín a spadnuté kmene stromov. Brehy sú miestami strmé až kolmé, takže v nich dokáže zahniezdiť rybárik riečny a vzácne aj brehuľa hnedá. Pozornosti poľovníkov uniká rodinka líšky obyčajnej, ktorá obýva sústavu nôr pri päte jednej z nádrží. V miestach, kde sa pruh lesa rozširuje, ho pretkávajú slepé ramená a dynamiku vody tu riadi bobor európsky. Tu sa z hustej mokradnej vegetácie ozýva svrčiak riečny. Zaujímavejšie lesné druhy zastupuje napríklad vlha obyčajná, z hustých kríkov spieva sedmohlások obyčajný. Ale oplatí sa pozorovať aj oblohu nad rybníkom a nad lesom, pretože v týchto miestach často preletujú haje tmavé a červené, ktoré hniezdia v blízkych lužných lesoch. Z bodu 5 je dobré prezrieť aj polostrovy, ktoré vybiehajú do Dolního rybníka v jeho najsevernejšej časti. Vegetáciu tu spásajú nielen ovce, ale aj početné husi divé, medzi ktorými sa občas zdržujú invázne húsky štíhle.

Najlepšie miesto na pozorovanie chavkoša nočného, cieľového druhu ochrany PO Jaroslavické rybníky, je západná hrádza Horního rybníka. Tu sa najviac priblížime k ostrovčeku, kde sa nachádza jeho kolónia. Hniezdia tu najčastejšie v kríkoch bazy čiernej. Pozorným prezeraním vegetácie určite nejaké vtáky zbadáme – na začiatku hniezdnej doby dospelých, koncom júna aj odrastené mláďatá. Na päte ostrovčeka chavkoše posedávajú na naplavených alebo vyvrátených kmeňoch a vetvách. V kríkoch často odpočívajú volavky popolavé alebo beluše veľké, vzácne beluše malé a bola tu pozorovaná aj hltavka chochlatá. Ďalšie ostrovčeky Horního rybníka nie sú tak zarastené a sú hniezdiskom čajok smejivých. Bohužiaľ, kolónia sa stále zmenšuje. Pri troche šťastia je tu možné zastihnúť aj čajku čiernohlavú. Horní rybník je oproti Dolnímu nielen menší, ale aj menej navštevovaný, takže tu nájdu viac pokoja inde prenasledované kormorány veľké.

Situácia okolo bodu 6 sa čoskoro výrazne zmení tým, že vlastník sústavy Rybníkářství Pohořelice buduje smerom k obci Oleksovičky nový rybník. Súčasťou novej vodnej nádrže bude aj ostrovček, čo určite prinesie zaujímavé biotopy pre mnoho druhov.

Prechádzkou k bodu 7 sledujeme breh rybníka, od ktorého sa vzďaľujú vyplašené druhy zúbkozobcov. Okrem všadeprítomnej kačice divej tu najčastejšie zastihneme kačicu chripľavku, hrdzavku potápavú alebo chochlačku sivú, niekedy aj s mláďatami. Na rybníku každoročne hniezdi niekoľko párov husí divých. Z hniezdiska zaletujú na hladinu neďalekej rieky Dyje potápače veľké. Samotný bod je umiestnený pri lávke cez Mlynskou strouhu, ktorá v posledných rokoch vyzerá dosť nestabilne, ale zatiaľ svojmu účelu slúži. Je možné pokračovať aj po ceste pozdĺž južného brehu rybníkov a dostať sa tak späť k východiskovému bodu. Na konci však musíme prejsť areálom, ktorého brána býva cez víkendy zamknutá. Istejšie je teda okruh dokončiť inokedy.

Okolo niekoľkých pivníc vystúpime k nie príliš frekventovanej ceste. Z niekoľkých miest sa nám naskytne pekný výhľad na rybničnú sústavu, takže si urobíme lepšiu predstavu o dispozícii a veľkosti ostrovčekov a trstín. Z rybníka preletujú tam a späť čajky, zakrúžia nad nami myšiaky hôrne, kane močiarne alebo orliak morský. V lete tu najskôr začujeme, a neskôr isto aj spozorujeme, včeláriky zlaté, ktoré už vyviedli mláďatá a spoločne s nimi tu lovia hmyz. Cestou medzi vinicami a sadom sa nám naskytne príležitosť pozorovať aj nejaké vtáky poľnohospodárskej krajiny, napr. stehlíky konôpky, strnádky žlté alebo strakoše obyčajné.

Pri bode 9 cestu opúšťame a po spevnenej ceste pokračujeme k Jaroslavickému zámku, čiastočne parkom s dlhoročnými listnatými stromami. Je to raj ďatľov, takže tu určite zastihneme ďatľa veľkého, prostredného i malého, žlnu zelenú i sivú alebo tesára čierneho, dutinové hniezdiče dopĺňa holub plúžik. Z korún stromov spievajú muchárik bielokrký a muchár sivý, pinka obyčajná a drozd plavý. Kmene prehľadáva brhlík lesný a kôrovník dlhoprstý. V krovinnej etáži sa vyskytnú početné červienky obyčajné, penice čiernohlavé a popolavé. Tienisté, neprehľadné miesta obývajú malé oriešky obyčajné. Ak sa zdržíme do súmraku, môžeme začuť sovu lesnú.

Vychádzku zakončíme na terase Jaroslavického zámku. Máme odtiaľto krásny výhľad na obec Jaroslavice a pohodlne vidíme do hniezda bociana bieleho. Ľahko nájdeme aj hniezdiská lastovičiek obyčajných, belorítok domových, vrabcov domových alebo žltochvostov domových, viac práce nám dá identifikovať budovy osídlené dážďovníkmi obyčajnými. Z okraja parku počujeme spev žltochvosta hôrného. Ale pozornosť venujeme aj samotnému zámku, ktorý už roky chátra. Vďaka tomu tu nachádza množstvo hniezdnych príležitostí spoločenská kavka tmavá. Ako jediné oživujú opustený objekt. V podstreší hniezdieval aj oveľa menej nápadný kuvik obyčajný. Je to minulosť, ktorú sa snáď podarí zvrátiť.