Pálava

K bodu 1 vystúpime od rázcestia Pod Olivetskou hrou po úbočí Svatého kopečku v trase krížovej cesty. Okolie postupne prechádza z prírodne nie príliš zaujímavých hospodárskych lesov do skalnej stepi s výskytom cennej teplomilnej a suchomilnej fauny a flóry. Už tu sa ponúkajú početné výhľady na krajinu, pozorovať možno druhy viazané na ľudské sídla či žijúce v okolí, napr. dážďovníky obyčajné, belorítky domové, sokoly myšiare. Hniezdia tu napr. kavky tmavé a výr skalný. V jarnom období stoja za povšimnutie porasty kosatca nízkeho a piesočného. Z pestrej fauny bežne zazrieme jašterice zelené alebo modlivky zelené.

Ďalším z vápencových vrcholov je Turold, ktorého podstatná časť podľahla v minulosti ťažbe tejto horniny. Ťažiť sa však prestalo už v prvej polovici 20. storočia. V súčasnosti je lokalita významná rovnomennou, verejnosti prístupnou jaskyňou, ktorá je významným zimoviskom netopierov, z ktorých najvýznamnejší je podkovár malý. V lome a jeho okolí sa vyskytujú skalné stepi a krovinné spoločenstvá, kde hniezdi napr. penica obyčajná. Steny lomu si na hniezdenie vyberá výr skalný. Na dne bývalého lomu si môžeme prejsť geopark s ukážkou sedemnástich druhov hornín z celej republike.

Poľami a vinohradmi prichádzame k hlavnej hrebeňovej línii Pálavy a stúpame pozdĺž niekoľkých bývalých lomov na plošinu Stolové hory. Nachádzame sa v národnej prírodnej rezervácii Tabuľová, kde nájdeme predovšetkým rôzne typy stepných trávnikov – mačinové stepi, skalné stepi, kultúrne stepi (lúky), ale aj mozaiku krovín a riedkych lesov. Pozorovať môžeme penice jarabé, strakoše obyčajné, pŕhľaviare čiernohlavé, v rozvoľnených lesoch mucháriky bielokrké a mucháre sivé, ďatle prostredné a vzácnejšie hnedkavé, holuby plúžiky a ďalšie druhy. V okolí Sirotčího hrádku neprehliadneme početné dážďovníky  obyčajné. Trasa cez Stolovou horu ponúka početné výhľady do širokého okolia a umožňuje tak aj pozorovanie dravcov, ako sú napr. haje a včeláre.

Vstupujeme do NPR Děvín, najväčšej rezervácie CHKO Pálava. Po úbočí vrchov Pálava a Obora prechádzame biotopmi podobnými ako na Stolovej hore, neskôr sa však dostávame
okolo vápencových bradiel Trůn, Maturita a Martinka do Soutěsky. Tu sa otvára pohľad na rozsiahlu skalnú stenu lemujúcu západné a severozápadné úbočie Děvína. V predjarí tu možno pozorovať sokoly sťahovavé, na zahniezdenie ktorých sa na Pálave zatiaľ čaká. V zimných mesiacoch potom môžeme zahliadnuť zimujúce muráriky červenokrídle, ktoré pravidelne zastihneme aj v Pastorkově lomu alebo na Martince. Tradične tu ale hniezdia napr. krkavce čierne. Trasa zostupuje ďalej do tiesňavy pagaštanovým hájom, ktorý je pozostatkom odbory zrušenej v deväťdesiatych rokoch. Z rázcestia už stúpame nad Soutěskou k vrcholu Děvína.

Vyhliadka zo skaly nazvanej Strážce ponúka pohľad dole do Soutěsky, ktorou sme pred chvíľou prešli, ale aj na tzv. znakový dub – dub plstnatý. Podľa neho bolo vytvorené logo CHKO Pálava, stojí osamotený kúsok pod Strážcem a je neprehliadnuteľný. Smerom nad skalou potom uvidíme asi najtypickejšiu ukážku pálavskej skalnej stepi s početnými druhmi vzácnych rastlín a nemenej zaujímavými živočíchmi, hlavne bezstavovcami.

Po hrebeni Děvína míňame niekoľko vyhliadkových miest, ktoré ponúkajú nielen pohľady po okolí, ale aj do tunajších typických a cenných spoločenstiev. V tejto časti trasy môžeme odbočiť po zelenej turistickej značke na vrchol Děvína (550 m n. m.). Za zmienku stoja aj teplomilné dúbravy, ktorými budeme klesať ďalej smerom k Dívčímu hradu. Tu opäť môžeme pozorovať napr. mucháriky či ďatle a pri troche šťastia aj dudka chochlatého.

Rázcestí Dívčí hrad tvorí na trase predel medzi stepnými a lesnými biotopmi Děvína. Odtiaľ je možné krátko odbočiť na zrúcaninu hradu Děvičky (aktuálne spoplatnený vstup), ktoré sú dominantou severovýchodného okraja Děvína a hniezdiskom dážďovníkov obyčajných. Trasa ďalej zostupuje lesným komplexom sutinových a panónskych dubovo-hrabových lesov, neskôr sa opäť otvorí do kultúrnej krajiny viníc, polí a záhrad a dovedie nás do cieľa v Dolních Věstonicích.