Jeseníky

Chránené krajinné oblasti
Národní přírodní rezervace
Dĺžka trasy: 13 km (okružná trasa)
Biotop:
Typ ciest:
Spôsob pohybu:
Náročnosť: Stredná
Odporúčané ročné obdobie: Jar Leto

Vypravíme sa do najvyššej časti Jeseníkov, do oblasti horských lúk a prekrásnych pralesovitých horských smrečín. Toto územie je v rámci Českej republiky unikátne, pretože podobné biotopy ako v Jeseníkoch nájdeme vo väčších rozlohách len v Krkonošiach.

Druhy v lokalite

Jadrové územie oblasti tvorí masív najvyššej moravskej hory Pradědu (1491 m nm) a Vysoké hole (1464 m nm), medzi ktorými preteká prekrásnym údolím riečka Bílá Opava. Hoci bolo celé územie dlhodobo ovplyvňované človekom, zachovali sa v ňom unikátne horské smrekové lesy, ktoré majú na mnohých miestach pralesovitý charakter. Ešte v 70. a 80. rokoch minulého storočia boli tieto lesy domovom tetrova hlucháňa. Horské lúky na hrebeňoch vznikli rozšírením pôvodného bezlesia, ktoré bolo približne od 13. storočia s rôznou intenzitou využívané na pastvu, zber sena aj na bylinkárstvo. Zbierali sa tu liečivé byliny, ale aj korene horca bodkovaného pre likérky v okolí. Odlesnenie hrebeňa a svahov Vysoké hole malo za následok, že severozápadný vietor sfúkaval sneh na juhozápadnú stranu, kde sa tvoril nad Veľkou kotlinou až niekoľko metrov vysoký snehový závej. Ten sa v závislosti od množstva snehu a ďalších podmienok niekoľkokrát za zimu uvoľnil v podobe snehových lavín. Lavíny spolu s erozívnou činnosťou drobných potokov vytvorili vo Veľkej kotline úplne unikátne stanovište pre množstvo rastlinných druhov. V minulosti bola na horských lúkach a svahoch vysádzaná nepôvodná borovica horská, ktorá zabraňovala vytváraniu snehových lavín a je v súčasnej dobe odstraňovaná. Hospodárenie na lúkach ustalo po druhej svetovej vojne. Lúky začínajú pomaly zarastať nežiaducou vegetáciou, a preto sa na niektorých miestach začína s obnovou pastvy. Pretože sa jedná o najvyššiu časť Jeseníkov, ktorá už od pradávna priťahovala turistov, nájdeme tu niekoľko horských chát vrátane vysielača na Praděde, kde je aj reštaurácia.

Najlepšie spojenie verejnou dopravou je z Bruntálu, odkiaľ jazdí autobus do zastávky Karlova Studánka, rázc. Hvězda. Z tejto zastávky je možné ísť miestnym autobusom priamo na zastávku Malá Morávka, Ovčárna točna. Autom možno prísť na platené parkovisko Karlova Studánka, sedlo Hvězda, alebo platené parkovisko v Karlovej Studánke a dôjsť na sedlo pešo. Odtiaľ ide autobus na Ovčáreň. Pekná trasa je tiež z Karlovej Studánky po žltej a modrej značke na Ovčárnu okolo riečky Bílá Opava. Ide však o trochu náročnejšiu trasu. Ďalšou možnosťou je ubytovať sa na niektorom hoteli či horskej chate, napr. chata Ovčárna, Sabinka, Barborka, Švýcárna, hotel Figura, alebo v hoteli priamo na vrchole Pradědu. Vzhľadom na veľkú návštevnosť územia je vhodné si rezervovať ubytovanie vopred. Mimo sezóny, najmä v máji, sú ubytovacie kapacity voľnejšie. Pokiaľ chceme prejsť tú najzaujímavejšiu navrhnutú časť, trasa je len čiastočne okružná. Na Praděd a na Vysokú holu sa treba vrátiť späť na východiskové miesto Ovčárnu. Trasa sa dá rozdeliť na niekoľko častí. Vo všetkých prípadoch je východiskovým bodom rozcestník Ovčárna - chata, bus.

Vychádzka

  • P
  • 1

    Priamo na chate Ovčárna je niekoľko hniezd belorítok obyčajných, často tu tiež vyspevuje žltochvost domový a niekedy sa objaví aj žltochvost hôrny. Domácim pánom je trasochvost biely, občas priletí trasochvost horský, ktorý rád zbiera potravu pri drobnom prameni pred chatou. Okolo chaty v máji a menej aj v júni spievajú 1–2 samce drozda kolohrivého, na lúkach nad stanicou horskej služby ľabtuška lúčna a niekoľko samcov ľabtušky lesnej.

  • 2

    Pre pozorovanie ďubníka trojprstého a orešnice perlavej je ideálne prejsť po žltej značke
    z Ovčárny k rozcestníku Pod Ovčárnou, prejsť sa niekoľko sto metrov nižšie smerom ku Karlově Studánce a späť sa potom vrátiť po modrej značke okolo chaty Barborka. Okrem vyššie uvedených druhov sa v horských smrečinách vyskytuje králik zlatohlavý alebo ohnivohlavý, krivonos smrekový či sýkorka chochlatá.

    Ďalšia možnosť je vyjsť z Ovčárny na vrchol Pradědu po náučnom chodníku Se skřítkem okolím Pradědu. Od turistického rozcestníka Praděd po pravej strane nad cestou môžeme pozorovať spievajúcich samcov ľabtušky lúčnej, drozdy kolohrivé a často sa okolo cesty pekne ukazujú krivonosy smrekové. Pri troche šťastia zahliadneme aj stehlíky hnedkavé.

  • 3

    Na vrchnej časti Pradědu hniezdia v okolí vysielača 1–2 páry ľabtušky vrchovskej. Ľabtušku vrchovskú možno niekedy pozorovať pri zbere potravy na asfaltovej ploche pri vysielači. Je dobré vysielač pomaly obísť dookola alebo chvíľku posedieť a kochať sa prekrásnymi výhľadmi. Najmä na severnom a západnom svahu Pradědu sa po lúkach potulujú skaliariky sivé.

  • 4

    Treťou možnosťou je vyjsť z Ovčárny po červenej značke na Vysokou holi k historickému hraničnému kameňu. V úseku medzi Ovčárnou a turistickým rázcestníkom Nad Ovčárnou možno začujeme spev červenáka karmínového. Vzhľadom na to, že v Jeseníkoch červenákov karmínových ubúda, v tejto lokalite je ich výskyt už nepravidelný.

  • 5

    Pri stúpaní na hrebeň medzi vlekmi možno pri troche šťastia počuť naraz ľabtušku vrchovskú, lúčnu aj hôrnu. V okolí červenej turistickej značky hniezdi aj pŕhľaviar čiernohlavý a červenkastý, pri vlekoch sa zdržiava skaliarik sivý, na ktorého je potrebné si niekedy počkať. V tejto oblasti často lovia sokoly myšiare.

  • 6

    Z vyhliadkového miesta je krásny výhľad na Praděd a Petrovy kameny. Na Petrovy kameny je verejnosti vstup zakázaný z dôvodu výskytu veľmi vzácnych druhov rastlín, ktoré by turistický ruch mohol poškodiť.

    Pri historickom kameni na Vysoké holi (pozri bod 4) je bývalá radarová stanica nemeckej armády. V jej okolí hniezdi niekoľko párov ľabtušiek lúčnych a pár skaliarika sivého. Je to zároveň jedno z najvyššie položených miest výskytu škovránka poľného v ČR. Na hrebeni Vysoké hole spievajú v apríli až júli 1–3 samce. Hrebeň Vysoké hole je v čase migrácie vhodný predovšetkým na pozorovanie dravcov. Okrem myšiaka hôrneho a sokola myšiara môžeme zastihnúť sokola sťahovavého, v posledných rokoch sú častejšie pozorovania orla skalného alebo krikľavého. Objaviť sa môžu aj iné druhy dravcov, preto je vhodné sa na hrebeni zdržať dlhšiu dobu a pozorovať okolie, predovšetkým juhovýchodnú stranu. Okrem dravcov sa na prelete objavuje aj mnoho ďalších druhov vtákov. Zo vzácnych druhov sa v apríli a máji môže podariť zastihnúť vrchárku červenkastú. Oblasť Vysoké hole patrí medzi miesta s pravidelným výskytom kamzíka vrchovského, ktorý bol do Jeseníkov vysadený. Kamzíky sa v okolí stanice objavujú predovšetkým ráno alebo navečer, kedy nie je taký silný turistický ruch.

Zaujímavosti

V pralesovitých porastoch NPR Praděd rastú jedny z najstarších smrekov v ČR. Zistený vek u niekoľkých jedincov presahoval 400 rokov. Jeseníky majú dokonca päť endemických druhov rastlín, z ktorých len na Petrových kamenech rastie zvonček jesenícky a lipnica jesenícka. Jesenícka populácia sokola sťahovavého patrí medzi najpočetnejšie v Českej republike a pohybuje sa už okolo dvadsať párov. Pred bývalou radarovou stanicou na Vysoké holi je hraničný kameň predchádzajúcich troch panstiev – Bruntálského, Loučného a Janovického. Zároveň tadiaľto prechádza aj hranica Moravy a Slezska.

Vedeli ste, že?

… v Jeseníkoch tiež hniezdia žeriavy popolavé? Bolo tu dokonca nájdené najvyššie položené hniezdo v nadmorskej výške okolo 1300 m.

… Veľká kotlina s 386 druhmi rastlín patrí medzi botanicky najbohatšie miesta v ČR?

Zdroje: ŠŤASTNÝ, K., BEJČEK, V., MIKULÁŠ, I. & TELENSKÝ, T. 2021. Atlas hnízdního rozšíření ptáků v České republice 2014-2017. Praha: Aventinum. ISBN 978-80-7442-130-3. AGENTURA OCHRANY PŘÍRODY A KRAJINY ČESKÉ REPUBLIKY, RP Olomoucko. Plán péče o CHKO Jeseníky.

Doplňujúce informácie

  • Ubytovanie v okolí lokality - Jeseníky

    Kliknite nižšie na možnosti ubytovania v širšom okolí lokality

  • Akcie a aktivity - Jeseníky

    Kliknite nižšie na akcie a aktivity v okolí lokality

Blízke lokality