Ptačí oblast Hovoransko - Čejkovicko

Vychádzka začína pri peknej mokradi Biocentrum Ostrůvek, ktorý vznikol na mieste bývalého Kobylského jezera. Na lokalite je vtáčia pozorovateľňa, z ktorej môžeme pohodlne sledovať vzácne mokradné druhy vtákov, ako je slávik modrák, kúdeľníčka lužná, bučiačik močiarny, volavka purpurová, bučiak veľký či kaňa močiarna.

Pokračujeme chvíľu po ceste smerom ku Kobylí, potom odbočíme na asfaltovú cestu, ktorá vedie do Kobylí pomedzi vinohrady a sady. Stretneme sa tu napr. so strakošom obyčajným či strnádkou žltou. Z blízkych polí začujeme prepelicu poľnú a škovránka poľného.

V obci Kobylí sa napojíme na zelenú turistickú značku a pokračujeme JV smerom. Dorazíme k statku, kde môžeme pozorovať bežné i vzácnejšie druhy ľudských sídiel: trasochvosta bieleho, hrdličku záhradnú, žltochvosta domového, lastovičku obyčajnú, ďatľa hnedkavého či pipíšku chochlatú.

Pokračujeme po zelenej, ktorá nás dovedie k obci Vrbice. Tam odbočíme na modrú turistickú značku, ktorá pokračuje severovýchodným smerom od obce a lemuje lesný komplex Hájek/Ochozy. Ide o zachovalé dubohrabiny so vzácnou flórou. Z vtáčích druhov tu stretneme ďatľa prostredného, žlnu zelenú, tesára čierneho, vlhu obyčajnú, haju červenú, včelára lesného alebo muchárika bielokrkého. Z protiľahlých viníc spievajú na jar škovrániky stromové a penice jarabé.

Pokračujeme po značenej ceste a, s lesom Hájek/Ochozy za chrbtom, sa pred nami otvára krajina typická pre PO Hovoransko - Čejkovicko. Malebné vinice, sady a humná so starými ovocnými stromami. Zároveň ide o jednu z posledných lokalít v PO, kde sa vyskytovala strnádka záhradná, tento druh už bohužiaľ z oblasti vymizol. Stále sa tu však môžeme stretnúť so zvyšnými dvoma cieľovými druhmi PO: penicou jarabou a ďatľom hnedkavým. Ďalej tu môžeme vidieť strakoša obyčajného, strnádku žltú, škovránika stromového, penicu popolavú, stehlíka konôpku, sokola myšiara a krutohlava hnedého.

Po modrej turistickej značke prichádzame do Čejkovic a ďalej pokračujeme po červeno značenom chodníku T. G. Masaryka. Za poslednými domami sa nám otvára opäť zvlnená kopcovitá krajina s bohatou mozaikou viníc so solitérnymi ovocnými stromami. Aj tu môžeme pozorovať napríklad ďatľa hnedkavého, škovránika stromového, penicu obyčajnú, kukučku obyčajnú, strakoša obyčajného a hrdličku poľnú. Hniezdia tu napr. škorec obyčajný, stehlík konôpka, sokol myšiar a straka obyčajná.

Cesta TGM sa stáča na sever, opúšťame viničnú cestu. Prechádzame okolo PP Špidláky, ktorá sa rozkladá na troch obrábaných plochách v členitom teréne. Ide o stepné lúky a svahy, na ktorých rastie množstvo vzácnych a ohrozených druhov rastlín, ako napr. katrán tatársky, kozinec bezbyľový, kosatec nízky atď. Na vegetáciu je naviazaných aj množstvo druhov teplomilného hmyzu a vtákov, ako napríklad včelárik zlatý, strakoš obyčajný, bažant obyčajný, penica jarabá, penica popolavá, strnádka žltá a kukučka obyčajná. Špidláky čiastočne lemuje stará topoľová alej, z ktorej sa na jar ozývajú holub plúžik, holub hrivnák, penica čiernohlavá, kolibiarik čipčavý, hniezdi v nej myšiak hôrny. V blízkosti Špidláků býva v hniezdnej dobe pravidelne pozorovaná kaňa močiarna aj jej vzácnejšia príbuzná kaňa popolavá.

Prechádzame okolo strmej stepnej stráne, severnou časťou PP Špidláky. Z korún preschnutých stromov rastúcich na stepi spieva ľabtuška hôrna, možno zazrieme žlnu zelenú, krutohlava hnedého, hrdličku poľnú a vrabca poľného.

Smerom k železnici pokračujeme ďalej po červeno značenom chodníku TGM lemovanom krovinami, v ktorých sa zdržiavajú slávik obyčajný, penica jarabá, penica čiernohlavá, trsteniarik spevavý a strakoš obyčajný. Cestu križuje vedenie vysokého napätia. V zimnom období na ňom s obľubou sedávajú zimujúce holuby plúžiky, stožiare vysokého napätia využívajú na odpočinok aj na hniezdenie krkavce čierne, sokoly myšiare a vzácne sokol rároh či sokol lastovičiar.

V ostrej zákrute sa chodník stáča na západ k malému obecnému rybníku, my však ďalej smerujeme na sever po spevnenej ceste lemujúcej železnicu. V úrovni solárnej elektrárne cesta odbočuje doprava a lemuje Čejčský potok, pozdĺž neho sa vracia JV smerom k zalesneným stráňam viditeľným z diaľky. Tu môžeme pozorovať škovránky poľné, bažanty obyčajné a začuť volanie prepelice poľnej.

Prichádzame pod zalesnené stráne a sprava míňame prírodné pamiatky Bílý kopec a Výchoz. Tieto lokality ležia na brehu bývalého Čejčského jazera. PP Výchoz je umelý odkryv po ťažbe piesku a lignitu. Je hniezdiskom včelárika zlatého a výra skalného. Na zalesnených stráňach hniezdi vlha obyčajná, holub hrivnák, muchár sivý, strnádka žltá či penica čiernohlavá. Tieto lokality zarastajú inváznymi druhmi drevín ako sú pajaseň žliazkatý , javor jaseňolistý a agát biely. Na planine bývalého Čejčského jazera sa na jar zdržiavajú cíbiky chochlaté, za potravou sem zaletujú čajky smejivé, ktoré početne hniezdia na neďalekých Mutěnických rybnících.

Po poľnej ceste pokračujeme SV smerom k obci Čejč, prechádzame okolo parčíka a pagaštanovej aleje pri kostole. Pri susednom futbalovom ihrisku sa máme možnosť občerstviť v pohostinstve. V okolí sa vyskytujú typické parkové druhy vtákov, ako sú drozd plavý, drozd čierny, trasochvost biely, holub hrivnák, stehlík obyčajný a kanárik poľný.